Mestské lesy v Bratislave - príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavywww.bratislava.sk

Sociální sítě

Facebook

Vyhľadávanie

?(Pomocník k vyhľadávaniu)|...(Rozšírené vyhľadávanie)

Mestské lesy v Bratislave
Zelené pľúca Bratislavy
 
   


Cesta: Titulka > Oznamy
 

Zápisnica zo stretnutia občianskej a odbornej verejnosti

Zápisnica
Zápis z pracovného stretnutia občianskej a odbornej verejnosti vo veci tvorby „Programu starostlivosti o les“ na roky 2016 – 2025, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.1.2016 v zasadacej miestnosti Mestských lesov v Bratislave, Cesta mládeže 4, Bratislava
Prítomní:
L.Findl, M.Vlačiky, B.Vitázková, M. Obuch, M. Poláček, M. Chalupka, J. Rafajdus, R. Ivičič, J. Kuruc, M. Trstenský, J.Znášiková, M.Šimková, J.Zikmund, P.Pivko, M.Dobšovič, M.Martinák, E.Pätoprstá, J.Šíbl, V.Kutka, M.Kohárová, M. Schurger, B. Ducko
Vo štvrtok 21.1.2016 o 16:00 sa v zasadacej miestnosti Mestských lesov v Bratislave (MLB) uskutočnilo pracovné stretnutie občianskej a odbornej verejnosti ohľadom tvorby Programu starostlivosti o les na roky 2016 – 2025 (PSOL). Predstavitelia ochranárskych združení oboznámili prítomných o svojich predstavách ochrany lesa a o spôsobe hospodárenia s mestským majetkom, zástupcov občianskej verejnosti zaujímala najmä otázka bezpečnosti v lese a cyklistickú verejnosť zase spôsob zabezpečenia prejazdnosti cyklistických trás v navrhovaných bezzásahových územiach. Stretnutie sa nieslo v duchu diskusie, v ktorej bolo prednesených viacero protichodných názorov na danú problematiku.
 

 
 

Stretnutie otvoril riaditeľ Mestských lesov v Bratislave Ing. Juraj Zikmund, privítal účastníkov stretnutia a podal informácie ohľadom LHP, ktorý minulý rok po 10 rokoch skončil a momentálne firma LH projekt vypracováva nový program starostlivosti o les (PSL).

Následne vystúpil M. Poláček, ktorý predstavil prítomným svoj názor  a alternatívne návrhy na zapracovanie do PSL, v ktorom by mali byť vytýčené nové územia bez zásahov a ťažby.

Pán M. Trstenský spolu s pánom B. Duckom upozornili, že les má zostať udržiavaným lesoparkom a nie bezzásahovým chráneným územím a tiež na možné bezpečnostné riziká v týchto územiach, keďže sú hojne navštevované rekreantmi a cyklistami. Pri bezzásahových zónach hrozí väčšie bezpečnostné riziko.

Pán J. Rafajdus sa priklonil k predchádzajúcim názorom o budovaní lesa ako lesoparku. Informoval sa, ako budú odstraňované možné vývrate z cyklistických a turistických chodníkov v týchto bezzásahových územiach.

Pán J. Šíbl vystúpil s požiadavkou zriadiť poradný orgán MLB. Oboznámil prítomných s druhmi ťažby, kde ťažba náhodná rieši bezpečnosť v lese. Poukázal na výhody bezzásahových území na príklade zo Šumavy a Bavorského lesa. Tak isto nevidí problém v lesoch, ktoré sú napadnuté škodcami, turistika v týchto oblastiach funguje a ľudia sa chodia pozerať aj na lykožrúta.

Pani poslankyňa E. Pätoprstá vidí konflikt medzi ťažbou dreva a rekreáciou.  Ako prvoradé vidí sťažnosti od občanov na  poničené turistické chodníky a blato na ceste. Zdá sa jej, že v minulosti neboli chodníky tak poničené a podľa jej názoru nebolo ani toľko blata.

Pán R. Ivičič (MLB) vysvetlil prítomným ako sa v lesoch ťažilo v minulosti, že vždy dochádzalo k vyjazdeniu koľají od lesných mechanizmov. Veľkosť poškodenia povrchu pri ťažbe závisí samozrejme aj od ročného obdobia a počasia, v ktorom sa ťažba realizuje. Upozornil prítomných na to, že bratislavské lesy boli vždy lesy, v ktorých sa hospodárilo, to znamená nielen ťažilo, ale aj vysádzalo. V posledných rokoch bola výsadba zameraná na získanie druhovej pestrosti.

Pán P. Pivko (MLB) objasnil spôsob ťažby, a podotkol, že ničenie chodníkov a blato na ceste nie je len záležitosťou ťažby, ale aj odvozu dreva z lesa. Mestské lesy však pravidelne informujú širokú verejnosť o mieste ťažby, takže sa dá takýmto miestam vyhnúť. Miesta po ťažbe sú za niekoľko týždňov zarastené vegetáciou a chodníky sú hneď po ťažbe vrátené do pôvodného stavu.

Pán J. Šíbl navrhol prispôsobiť termín ťažby počasiu a poveternostným podmienkam, alebo zamestnať pracovníkov na ťažbu dreva spolu s nakúpením vlastnej ťažobnej techniky.

Pán M. Dobšovič navrhol, aby sme na prácu v lese využili možnosti aktivačných prác.

P. Pivko (MLB)  informoval prítomných, že sme skúšali a aj realizovali už tri krát menšie práce v lesoparku, ale väčší prínos či výsledky pre MLB sa nedajú z aktivačných prác očakávať.

Pán V. Kutka po preštudovaní mapky s bezzásahovými územiami, ktoré navrhujú ochranárske združenia podotkol, že na týchto miestach sú prestarnuté porasty a budú to nebezpečné zóny, na ktorých nebude rásť ani mladý porast. Ďalej ho zaujímalo číslo navrhované ochranármi a to 5000 m3/1 rok – čo sa týka ťažby a akým spôsobom k takémuto číslu prišli.

Pán J. Šíbl odpovedal, že to bol taký konsenzus, zmiešali slivky s hruškami a jablkami, vzniklo z toho bowle a tak prišli k číslu 5.000 m3 ťažby za rok. Pán J. Šíbl zároveň vyjadril názor, že by dokázali akceptovať 75.000 m3 ťažby za decénium. Na to reagoval pán Kutka svojou pripomienkou, že z akého titulu si pán Šíbl dovoľuje dávať stanovisko, že akceptuje 75.000 m3 ťažby, keď rozhodnutím zastupiteľstva bolo schválených nezmyselných 50.000 m3 ťažby za decénium. Je to arogancia, ktorá charakterizuje pocity ochranárov, o majetku mesta však rozhodujú poslanci.

Pána V. Kutku tiež zaujímal spôsob a kritéria výberu nových plôch pre bezzásahové územie. Pán J. Šíbl povedal, že dané územia si osobne prešli. Na to pán Kutka podotkol, že nie je potrebné vytvárať špeciálne územie a režim, nakoľko územie Mestských lesov je homogénneho charakteru a nenachádzajú sa tu žiadne lokality, ktoré by boli známe výskytom špeciálnych biotopov. Zároveň konštatoval, že špeciálny režim v území by spôsoboval komplikácie, bol by skôr na škodu a nie na osoh návštevníkov.

Ďalej pán V. Kutka adresoval otázku pánovi M. Vláčikymu, prečo netrvajú na tom, aby sa práve v podhorskom pásme nad vinohradmi a v okolí Koliby, Kramárov a Krasňan menej ťažilo, prípadne, aby sa tam vytvorili bezzásahové územia. Pán Vláčiky odpovedal, že v okolí Koliby a Kramárov hospodária štátne lesy, sú tam súkromné lesy a že tam nemajú dosah a zároveň vyslovil názor, že Lesy nad Sovou ulicou nemajú žiadnu ochranársku hodnotu.

Pán riaditeľ J. Zikmund (MLB) niekoľko krát upozornil prítomných, ako môže zlá starostlivosť o les spôsobiť veľké finančné straty. Mestské lesy sú odkázané aj na príjmy z ťažby, pokiaľ má fungovať ich lesoparkové zameranie. MLB má okrem lesa na starosti aj 4 veľké vodné nádrže, ktoré je potrebné revitalizovať a najmä sfunkčniť napúšťacie a vypúšťacie zariadenia. Tiež je to starostlivosť o lúky a lúčne porasti, zber smeti,  ktorý nás stojí nemalé prostriedky, revitalizácia mokradí a ďalšie aktivity ako budovanie a údržba lesoparkového zariadenia atď.

Pán M. Poláček vytkol MLB že nespolupracujú s ochranármi a odbornou verejnosťou pri tvorbe PSL.

Pán R. Ivičič (MLB) práve naopak podotkol, že MLB spolupracujú s ochranármi dlhé roky a sú ochotní spolupracovať s každým, kto o danú problematiku prejaví záujem. Čo sa týka tvorby PSOL, tvorí ho nezávislý projektant a spolupráca vo veci určenia výšky ťažobného etátu je zo strany vlastníka a aj zo strany ochranárov kontraproduktívna. Spolupráca môže a má byť zameraná na poskytnutie súčinnosti vo veciach organizačných a technických. V tomto prípade k nedorozumeniu dochádza tým, že sa ochranárska obec dožaduje spolupráce len vo veci určenia výšky ťažobného etátu.

 

 
Kontakt: pracovník pre rozvoj lesoparku
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 28.1.2016 / 28.1.2016

Kontext

Umiestnenie: Zložky dokumentov > OZNAMY
 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.


webdesign & redakčný systém

Prihlásiť sa